Epizóda #30- Moje dieťa stále len je.. to isté/Jednostranná strava u detí- ako ju hravo zmeniť

V tejto epizóde sa venujeme veľmi častej téme v rodinách – dieťa, ktoré je stále len pár „istých“ jedál, ako cestoviny, chlieb alebo jednoduché jedlá, a odmieta skúšať čokoľvek nové.

Prečo sa to deje? Je to len fáza, alebo už vzniká dlhodobý stravovací vzorec? A hlavne – čo s tým môžeme ako rodičia robiť, aby jedlo nebolo boj, ale prirodzená a hravá súčasť dňa?

Rozprávame sa o tom, ako jemne a bez tlaku pomôcť dieťaťu objavovať nové chute, rozširovať jedálniček a budovať zdravý vzťah k jedlu už od malička. Dozviete sa aj praktické tipy, ako zapojiť hru, zvedavosť a bežné situácie z domácnosti tak, aby dieťa nové jedlá skôr zaujali než vystrašili.

Dotkneme sa aj toho, prečo jednostranná strava (napríklad len cestoviny, pečivo či pár „istých“ jedál) nemusí dlhodobo telu stačiť – najmä z pohľadu vitamínov, minerálov a celkovej výživy dieťaťa.

Táto epizóda je pre všetkých rodičov, ktorí chcú z jedla spraviť pokojnejšiu, pestrejšiu a prirodzenú súčasť rodinného života – bez stresu, nátlaku a bojov pri stole.

Transcript

SPEAKER_00 0:25

Ahojte, ak máte už trošku väčšie dieťa doma, tak možno máte niekedy taký pocit, že však to vaše dieťa dokola a dokola chce jesť len to isé, stále len cestoviny alebo nejaké obľúbené vypržené jedlo možno rezne, alebo proste sa môžu žiada dokola a dokola to isté jest. A niekedy sú to tak extremné prípady, že teti sa doslova priečia ajzd čokoľvek iné mimo toho. A najhoršie je to, keď sa toho zredukuje do celé menu, možno len na dve tri pokrmy, ktoré už vôbec je ochotné to dieťa jeť. Z toho výstavajú samozrejme stresy a hádky, pretože len stále varí dokola tie dva pokrmy môže byť z hľadiska teda logistiky, možno nenáročnejšie pre tu mám, ale môže sa na to spolahnúť, že keď sprave cestoviny, tak to dieťa to zje. Ale myslím si, že aj tá mama počasie bude mať výčiť sedomia, že tomu dieťaťu nedáva dostatok tých výživových látok, ako by potreboval, pretože či sa len cestovín ešte nikto asi nebol len zdravý, tam není ovoc, zelenina nič, mliečne produkty, obelnení a tak ďalej, všetky tie položky, ktoré by sme mali z hľadiska zdravej stravy tým deťom ponúkať, proste sa v tom jednom pokrme nedajú úplne zosúladiť, najmä ak to dieťa ešte povedme odmieta cestovenie z omačkou, aj také prípady som mu zažila. Veľakrát sem prídú deti, ktoré mám pocit že jedia čisto len cestoviny bez čokoľvek a to je jediné, čo sú ochotné vôbec zjsť okrem sladkosic. Samozrejme, že je zaujímavé potom najpr zistovať, čo to spôsobuje, prečo tie deti sa tak fixujú na isté pokrmy a veľa krát sa hovorí o isté také stupni dôvery. To, čo je známe, to je ten pocit také dôveryhodného okolia, keď ja viem, že moje cestoviny vždy budú rovnako chutiť, tak mám pocit aj spokojnosti, pretože viem, že ma nečaká žiadne nepríjemné prekvapenie. Takže veľa krát sa zatím skrýva, aká si nedôverá nové potraviny, v nové chute, možno nové farby, potraviny, ktoré sa zrazu na tom taneri vyskytnú a celkovo taký pocit, že keď je to nové, tak to bude asi nejaké divné. Tým ďalším aspektom, a to by sme nikdy nemali podceňovať, je aj ten vzor, ktorý my dávame svojim dieťom, keď my sa stravujeme. Ak my napríklad budeme takisto len dokola, dokola jest to isté, ale našim dieťom ponúkať povedme tzv. zdravú stravu, tak nemôžeme očakávať, že sa dajú preto nadchnúť, pretože oni nás veľmi dobre pozorujú, oni presne vedia, že čo jeme my. A tak je to veľmi krátka cesta k tomu, aby si z toho vydedukovali, že čo nie mama, nebudem ani ja, čo by som sa tu namáhla s nejakou cukinov, keď máme to aj tak nikdy hniez alebo otec. A tým pado aj my ako rodičia tým, čím sa strávujem, ako jedávame najmä, ak spolu stolujeme a teda tí to priamo vidia, čo jeme, je veľmi dôležitý aspekt, ktorý netreba podceňovať. U nás doma je to veľmi ťažká diskusia, že ohľadom zmrzliny. Môj môže si ráto praja ako desert zmrzlinu. Samozrejme, že to nie žiaden zdravý návik. A ťažko sa mi to tým deťom potom vždy zakazuje, keď oni to vidia u neho a potom za mnou samozrejme chodia aj oných pojedení. Po hlavnom pokrme, či si môžu dať malo zmrzlenú ako desert. To sú všetko tie situácie, keď my dospelí v podstate si klademe tie polena, pod kolena, keď si vytvárame problémy, ktoré by ani nemuseli byť, už len tým, že vytvárame zlé vzory pre naše deti. A ten tretí aspekt, ktorý treba vždy zohľadniť a majdočami je, je to dieťa naozaj hladné, keď príde k tomu stolu a ponúkneme mu čokoľvek nájdenie. Pretože dneska sa tie deti veľa krát strávajú takým minisnekovaním, cesteli de niečo zobkajú možno aj zdravšie veci, možno aj menej zdravé, ale tým, že on z dokola a dokola niečo tam do seba ľádujú, tak niekedy sa stane, že pri tom čase, keď mi mali lesz oni vôbec ešte hľad nie sú. Ak predtým ešte si dali možno juz a jokôr, ktorých takisto už zasíť, tak oni prídú k tomu stolu už taký v podstate bez apetítu a potom tam ešte vidia niečo, čo vôbec nepoznajú alebo to vyzeradivne, tak sa asi nemôžeme čudovať, keď potom odmietajú to vôbec aj vyskúšať. A samozrejme, čím bude to dieťa väčšie, o to silnejšie bude vo svojich presvedčeniach, čo chce ísť a čo nechce ísť a o to aj menej bude ochotné vyskúšať čokoľvek nové. Preto je to téma, ktorú rozhodne. Akom čase vyuja toho dieťaťa spozorujete, treba ju tematizovať a zaoberať sa ňou. Ale čo s tým, ak mám také dieťa už doma. Ja nemôžem sa vrátiť teda do pienkového obdobia a teraz začať ponúkať môjmu dieťaku obrovskú rozmanitú stravu, všetky možné kašičky zo zelenina, ovoci a tak ďalej. Ak som to robila, je to super, ak nie, tak už to žiaria neviem vrátiť naspäť. Ale aj to, samozrejme, zohráva veľkú rolu v tom, aké chuťové bunky už sú v tom dieťa aktivované, ktoré chutie mu tendenčne skôr chutie a ktoré mení. Ale ako som spomenula, neviem to vrátiť naspäť. Tu možnosť už nemám. Čo však mám možnosť, že neustále mu ponúkať niečo nového na tom taneri a pri tom to robiť aj trošičku tak zakerne, keď som tak mohla pomenovať, i keď to znie tak zlé, ale ja to myslím v dobrom zmysle. Keď moje dieťa napríklad, ja zostaním pri tom príkade s cestovinami ma rado len cestoviny. Tak mu môžem k tomu napriek tomu pri tej cestoviny položiť možno maličké množstvo zeleniny, možno nejaký hrášok, sladočky, ktorý sme len blanžirovali alebo sme ho len mierne zohrali a tým pom ešte pekne zelený, hráto farebný a tak ďalej. A posnechame na tom taneri položené a keď dieťa si zoberie, tak je dobre a keď nie, tak proste snažíme sa to znova a znova a znova opakovať, pretože na každú zmenu aj v rámci stávania sa hovorí, že potrebujeme aspoň 10 pokusov, aby sa to dieťa vo svojom postoji trošičku nalomilo alebo zmenilo. To znamená, že nečakajme, že len za to, že to raz spravíme, ono sa hneď na to vrhne a vyskúša. Ale príchade cestovín môžeme ponúknúť inúčku. Môžeme do tej omáčky snažiť zakomponovať sa, nejako viac zeleniny alebo niečo, čo by sme bežne doňho nedostali, ale keď je to v pomletej verzi, tak v podstate to dieťa ani nevie a tú zmenu chutí nebude asi taká radikálna, že by úplne odmietalo ho jesť. Tým ďalším trikom, a ten sa mne mimoriadne osvedčili, že tie deti nechať spolu podelať sa na príprave a to už môže začínať dokonca úplne zárôku, tým, že pôjdeme napríklad spolu na nákupy, že si spolu nakúpíme tie suroviny na to jedlo, čo sa chystame urobiť a potom ho spolu uvaríme. Abo ešte lepšie pozveme aj nejakých kamarátov moj detí a spolu všetci uvaríme niečo, čo potom spolu zeme, pretože tam je aj taká istá davová psychológia, keď deti vidia, že to všetci iní robia, tak budú sa cítiť rapní, keď oni sami nebudú chcieť ani odskúšať, tak skôr dajú tomu jednu šancu o to viac aj keď si ho pripravili sami. A ako som spomenula úvodom, my ako rodičia sme tie žiarivé vzory pre naše deti. Ak my budeme stále pri tom spoločnom stolovaní je tie potraviny, ktoré si dúfame, že moje dieťa raz bude konzumovať. Možno mu len ponukne chceš vyskúšať, alebo daj si jeden hry a vyskúšať, či to chutí a ešte stále môže povedať, že to nechutí. Prostne nevybia taký silný tlak, ale sami to konzumovať a dať aj tomu dieťaču možnosť vyskúšať. A keď odmietne, tak proste nerobiť z toho veľkú drámu, lebo častokrát sa takéto situácia menia skôr na taký boj o moc, kto vyhrá dieťa, ktoré sa presadí a vynutí si, že bude len to jednošť jedlo, alebo ten rodič, ktorý sa presadí a vynutí si, že to dieťa budeť možno niečo iného. Myslím si, že to sú také patové situácie, z ktorých nikto nevidia ako výťaz. Takže snažiť sa to vždy deeskalovať, nevyhrotiť tie situácie, nespraviť z toho hádky o tú noc, ale skôr taký hravosť spôsobom a stále znova znova ponúka, tak ako som aj spomenula, s tým, že to položi na ten tanier a nahoršom sa to proste vyhodí, dáte malé množstvo, tak to nebude žiaden koniec veta, akto aj to dieťa nezie. A ako som spomenula, veľmi často krát skutočne len zohráva rolu, keď kamaráti alebo súrodenci zrazu si niečo obľúbia. Stačí to už niekdy dokonca taká malička, že pri stole ja to zažívam často, le mám štyri deti, že jeden povíš, wow, to je super, tak dobre som už niečo nedolela. Zrazu všetky deti sa na to vrhú. Presne opačne, keď jedno z tých deti povie, že toto neznášam, toto nechcem mísť, tak tá šanca, že ostatní povedia, že nie to vyborné, les je strašne nízka. Naopak väčšinou tu potom vidíte, že tati sa tiež len tak hrapú v tom jedle a nechce sa im do toho. Takže to sú také veci, ktoré môžeme využiť náš prospech. Samozrejme, niečo to môže sa vydaliť tak, ako to chceme. Môže sa naopak presne dostať, že to dieťa to dávovo odmietne a potom všetky ostatní to tiež nebudú chcieť jesť. Na tým nem úplne moc, ale samozrejme, treba to robiť aj trošičku citom a nie teraz o každom jedle tam hýkať a povedať, aké to úžasné jedlo, pretože samozrejme to dieťa je hlúpé, ono vie, že čo vy tendenčne smerujete a myslím si, že takéto celkové snahy zo straní rodičov nebudú fungovať, keď vôbec tak zostraním detí. Dúfam, že zopás týchto rád vás trošku naudilo, alebo dalo vám vieru v to, že niekedy, aj keď je to ťažká cesta, je to s odnaučením odcovníkov a všetkých iných tých zložvikov, tých detí, ktoré si nabia zo sebou v tom paličku, nikdy to nie je ľahký boj, ale vždy sa to oplatí a myslím si, že je to aj taká naša trošku povinnosť ako rodičov sa intenzívne zaujímať o to, čo tie deti jedia, aby sa zdravo vyvíj a v rámci tých možností, ktoré máme sa snažiť rozširiť ten repertoár tých jedál. Samozrejme, ak sa dieťa úplne zdravo vyvíja, niečo nechyba, vyzerá súper, nemá, nadváhne podvahu všetko v poriadku, tak možno o to meni, tlak musíme zo strany rojčov my vyvíjať, lebo vieme aj, že tie chute sa postupom času menia a že možno to, čo mu teraz nechutí, možno bude postupom času predsa len chutiť, ale celkovo je veľmi dôležité, aby sme sa snažili tú rozmanitosť k tomu dieťaťu ponúknúť a potom počkali, či sa dá na to trošku ako inšpirovať a skúsiť niečo nové alebo nie. To je tá časť, ktorú my môžeme ako radišie rozhodne s čistym svedom prevzať. Ďakujem, že ste si ma vypočuli a ja sa pojďte si na vás, keď si ma opäť naladíte na môjom podcast.